Hlavná stránka   Farnosť  Pôstne obdobie
 

Popolcovou stredou sa začína pôstna príprava na Veľkú noc



Prípravným obdobím pred Veľkou nocou je štyridsaťdňový pôst. Je formou pokánia nielen v kresťanstve, ale aj v iných náboženstvách.

V Rímskokatolíckej cirkvi sa pôstna príprava na Veľkú noc začína tzv. Popolcovou stredou.  V tento deň, ktorý je dňom prísneho pôstu a zdržiavania sa mäsitého pokrmu, kňaz alebo diakon robí popolom znak kríža na čelách veriacich so slovami: „Pamätaj, že prach si a na prach sa obrátiš“, alebo „Kajajte sa a verte v Evanjelium!“.

Obrad sypania popola na hlavu v prvý pôstny deň sa praktizoval už od 8. storočia. Pôvodne to bol obrad vyhradený len pre veľkých a verejných hriešnikov, ktorí v tento deň začínali svoju cestu pokánia. Vstupovali do chrámu bosí, zaodetí vrecovinou a sypali si na hlavu popol. Neskôr podobným spôsobom začínali svoje pokánie nielen verejní kajúcnici, ale aj ostatní veriaci a sypanie popola na hlavu sa stalo všeobecným symbolom rozhodnutia nastúpiť na cestu pokánia. V 10. a 11. storočí bol už tento obrad udomácnený v mnohých oblastiach západnej Európy. Koncil v Benevente v roku 1091 ho zaviedol pre celú Cirkev, pričom sypanie popola na hlavu sa nahradilo značením na čelo.

Gréckokatolíci (byzantského obradu), ktorí sa pridržiavajú gregoriánskeho kalendára, začínajú Veľký štyridsaťdňový pôst o dva dni skôr ako rímskokatolíci (latinského obradu). Svätá štyridsiatnica sa začína už v pondelok  a trvá do piatku pred Lazárovou sobotou. Do štyridsiatich dní pôstu počítajú gréckokatolíci aj soboty a nedele (zatiaľ čo rímskokatolíci nedele nepočítajú). Pôst je obdobím, keď sa má veriaci usilovať o obrátenie, zmenu zmýšľania, má rozjímať nad svojím životom, plakať nad svojimi hriechmi. Na rozjímanie a sprítomnenie Kristovho spásonosného utrpenia je vyhradený až Veľký týždeň. Tieto skutočnosti sa odrážajú aj v bohoslužobnom živote byzantskej cirkvi - v stredy a piatky sa slúži liturgia vopredposvätených darov. Pri nej sa veriacim rozdeľujú vopred posvätené eucharistické dary; bohoslužba nemá anaforu (eucharistický kánon) ani premenenie svätých darov. Je to bohoslužba s najsilnejšie vyjadrenou eucharistickou úctou v byzantskom obrade. Zároveň, na rozdiel od liturgie sv. Jána Zlatoústeho či sv. Bazila Veľkého, obsahuje mnoho kajúcich prvkov - najmä hlbokých poklôn.
Zdroj: archív TK KBS

Oživujúca sila pôstu

Osvedčená prax Cirkvi nás pozýva prežiť ho vo väčšom sústredení na duchovné hodnoty, aby sme tak nanovo otvorili Bohu svoje srdce a mohli prijať nové milosti, ktorými nás chce obdarovať na našej ceste k nemu. Skúsme tak trochu zhodnotiť svoj postoj k pôstu a porozmýšľať, ako by sme ten tohtoročný mohli prežívať čo najviac podľa Božieho zjavenia zachyteného vo Svätom písme.

Prečo práve 40 dňový pôst?
Štyridsiatka má biblický význam, je to doba, potrebná na hlbokú vnútornú premenu. Má aj psycho-somatické súvislosti. Mojžiš bol štyridsať dní na hore Sinaj, izraelský národ putoval štyridsať rokov púšťou, aj Ježiš sa postil štyridsať dní, známe exercície svätého Ignáca tiež trvajú štyridsať dní. Liturgické obdobie prípravy na Veľkú noc (quadragesima, štyridsaťdnie) má ustálenú podobu od 5. storočia. Okrem odriekania v ňom majú veriaci venovať aj viac času modlitbe a almužne, teda sociálnemu záujmu o potreby ľudí vo svojom okolí. Je prípravou na slávenie Veľkej noci. Popolcovou stredou veriaci vstupujú do štyridsaťdňového pôstneho obdobia. V rámci obradu kajúcnosti im kňaz dáva na čelo znamenie kríža popolcom (popolom zo spálených ratolestí, prinesených na kvetnú nedeľu predchádzajúceho roka), pričom hovorí biblické slová „Pamätaj si, že si prach a na prach sa obrátiš“ alebo z Ježišovej programovej reči: „Kajajte sa a verte evanjeliu“. Na popolcovú stredu a veľký piatok zachovávajú kresťania prísny pôst, keď sa zdržiavajú každého mäsitého pokrmu a môžu sa len raz za deň zľahka nasýtiť. Táto požiadavka neplatí pre deti, chorých a starých ľudí.

Samo slovo pôst určite vyvoláva v každom človeku isté všeobecné, ale aj individuálne dojmy. Z tých všeobecných je azda najčastejší ten, ktorý nám pripomína dobrovoľné zriekanie sa jedla. Predstavy mnohých ľudí sa tu končia a strácajú sa v otázke, na čo je dobré takéto trýznenie vlastného tela, keď máme v živote aj tak dosť iných nepríjemností. Ľudsky je to pohľad logický, ale dosť povrchný. Určité prehĺbenie pre tento pohľad poskytuje skutočnosť, že pôst ako zdržiavanie sa jedla je v prírode bežným prostriedkom na očistenie živého organizmu a na jeho uzdravenie. Takto ho využíva aj medicína.

Ešte hlbší význam pôstu ponúka náboženský pohľad, ktorý poukazuje na úžitok telesného pôstu pre duchovný život. Prísne ovládanie telesných potrieb pomáha duchovnej stránke človeka nielen víťaziť nad pokušeniami k zlému, no otvára aj nové horizonty možností, ktoré v bežnom živote nepozná. Pôst je zameraný na nejaké budúce dobro, blízke či vzdialené, ktoré chceme dosiahnuť. Je pomocným prostriedkom a prípravou. Sám Ježiš Kristus sa pred svojím verejným pôsobením štyridsať dní postil na púšti neďaleko mesta Jericha (pozri Lk 4,1-13). Obstál v trojitej skúške pokušenia a dokázal, že duch zakotvený v Bohu môže víťaziť nad telom, svetom i zlým duchom. Takto pripravený mohol najlepšie splniť svoje poslanie pre záchranu človeka vystaveného podobným pokušeniam.

Aj pri inej príležitosti Ježiš potvrdil osobitný význam a silu pôstu. Po tom, čo jeho učeníci nemohli uzdraviť posadnutého chlapca a on to urobil, povedal: „Tento druh sa nedá vyhnať ináč, iba modlitbou a pôstom“ (Mt 17,21).

No pôst nie je iba zriekaním sa jedla. Keby to tak nebolo, mnohí by boli nespravodlivo ukrátení o tento silný prostriedok na ceste duchovného rastu. Napríklad tí, ktorým zdravotné problémy nedovoľujú vystaviť svoj organizmus hladu. Postiť sa možno aj zriekaním sa iných telesných pôžitkov či pohodlia, no vždy s prihliadnutím na to, aby sme vážne neohrozili svoje zdravie alebo iné potrebné dobro jednotlivca či spoločnosti.

Okrem pôstu od hmotných dobier sa nám ponúka ešte oveľa širšia paleta možností v duchovnej oblasti. V Starom zákone nachádzame stať, v ktorej Boh po svojom prorokovi Izaiášovi odkazuje svojmu ľudu, aký pôst sa mu páči a aký nie. Pôst, ktorý by bol len spĺňaním svojich vlastných túžob, zameraný na seba a prežívaný v nespravodlivosti k blížemu, zabraňuje človeku v prístupe k Bohu a k jeho požehnaniu. Naopak, nekonečný rad dobier zaplavuje toho, koho pôst je zameraný na vnútorný a úprimný vzťah lásky k Bohu a k blížnym (pozri Iz 58,1-14). Kdesi som čítal, že najlepší pôst je ten, ktorým spôsobíme, že sa ľuďom okolo nás žije lepšie.

Slovo zriekanie sa spájané s pôstom asi nepôsobí veľmi príťažlivo. Ale ak si prečítame v Biblii o tom, aké účinky prináša dobre chápaný a prežívaný pôst, môžeme sa vo svojom postoji k tomuto mocnému duchovnému prostriedku posunúť o významný krok dopredu. Zamerajme sa na to, čo nám skutočný pôst prinesie: nekonečne obohacujúcu blízkosť Boha, ktorý je schopný zaplniť v našom živote každé prázdno spôsobené hriechom či ľudskou krehkosťou.

Po období Veľkého pôstu prichádza Veľká Noc – oslava zmŕtvychvstania Krista, nášho Vykupiteľa. Prežívajme teda svoj pôst v spojení s Kristom tak, aby bol aj pre nás a pre našich blížnych novým vzkriesením k čoraz plnšiemu životu v láske, ktorá nezomiera a nad všetkým víťazí.